Filozofia a spôsob chovu u nás v Pyrlandii
Naša pyrenejská cesta začala v roku 2008, keď sa súčasťou nášho života stala fenka Cornela. Síce sme sa obaja pohybovali vo svete psov prakticky od detstva, naša pyrenejka nám ukázala, že život so psom nie je ani náhodou to isté ako život s pyrenejom :) Vďaka jej absolútne pre plemeno typickej povahe sme vhupli do sveta pyrenejákov, mohli spoznávať a dennodenne sa učiť, čo je to život so psom, ktorý má osobnosť a hrdosť častokrát väčšiu, než jeho majiteľ.
Pyrenej sa pre nás stal jednoducho výnimočným psom.
Psom, pre ktorého je naša ochrana a bezpečie poslaním.
Psom, ktorý vás bezhranične miluje, ale pritom si nevynucuje vašu pozornosť.
Psom, ktorý je naozaj veľký a mohutný, no zároveň neskutočne jemný a citlivý.
Psom, ktorý vás denne dokáže zaskočiť tým, ako premýšľa a uvažuje.
Psom, ktorého hrdosť a noblesa berú dych každý deň.
O čo sa snažíme ...
Našou najväčšou snahou a výzvou je, aby sme mali spokojný a plnohodnotný život s našimi psami a aj oni s nami ♥ Snažíme sa neustále vzdelávať o plemene, o správnom type a o tej najvhodnejšej starostlivosti a výchove potrebnej k dobrému a prirodzenému spolužitiu väčšieho počtu psov.
V "PYRLANDII“ s našimi psami tvoríme jednu kompletnú rodinu :) Žijú s nami v úzkom kontakte, majú voľný pohyb po dome a celej záhrade. Sme odporcovia nejakých tých klasických kotercov a oddelených takzvaných mini-výbehov, kým je to aspoň trochu možné, budeme sa snažiť mať všetkých našich psov vždy spolu. Každý pes je osobnosť a zvlášť pyrenej je ideálnym svorkovým psom. Jeho osobnosť dokáže rásť len v tom prípade, ak nie je obmedzovaný a má pocit slobody, či už myslenia alebo pohybu. Pyrenej potrebuje a akceptuje svojho vodcu - majiteľa, miluje ho a je mu oddaný, o to ťažie nesie, ak ho jeho majiteľ sklame. Sme zástancovia toho, že žiadny pes a už vôbec nie pyrenej, nemôže mať plnohodnotný život v koterci, alebo v malom výbehu. Odjakživa bolo jeho poslaním strážiť a ochraňovať, čo sa z koterca nedá, preto každého jedinca to musí nesmierne frustrovať a dehonestovať.
Každý z našich psov má pre nás obrovský význam, aj keď to nie je pes použiteľný v chove. Zodpovedný chovateľ sa musí vedieť odosobniť a zhodnotiť, či je daný jedinec vhodný do chovu, alebo nie. Hlavne, ak ide o nejaké jeho zdravotné problémy, resp. obmedzenia. Vždy je to sklamanie, pretože samozrejme pre vás je váš pes najúžasnejší, ale je správne, ak si vieme pragmaticky zvážiť všetko pre a proti. Práve z tohto dôvodu nájdete u nás aj psy, ktoré v chove nie sú, neboli a ani nikdy nebudú využité. Sú však neodmysliteľnou súčasťou našej svorky, majú v nej svoje miesto a poslanie. Obohatili náš život, veľmi veľa nás naučili, poučili, a preto sú neoceniteľné, pretože všetky chyby (ktoré si dokážeme priznať), tragédie, nešťastia nás posúvajú ďalej a robia z nás lepších ľudí a dúfam, že aj chovateľov.
Usilujeme sa pristupovať k chovu, starostlivosti a výchove našich psov zodpovedne a hlavne s veľkou úctou a rešpektom k tým, ktorí toto plemeno vytvorili a zveľaďovali. Ctíme si štandard plemena a múdrosti, rady starších skúsených chovateľov.
Sme jednoznačne zástancovia starého typu pyrenejského horského psa, bez nejakých moderných výstrelkov a vylepšení. Pyrenejský horský pes je naturálne plemeno a každé „vylepšenie“, ako napríklad šampónovanie, bielenie srsti, strihanie, ale aj nadmerné česanie ubližuje jeho prirodzenému vzhľadu a funkčnosti. Rovnako sa snažíme naturálne pristupovať k chovu ako takému. To znamená, že sme v prvom rade veľkí zástancovia prirodzeného rozmnožovania, a teda v našej chovateľskej stanici jednoznačne odmietame insemináciu , hlavne ak sa jedná o jedincov pre ktorých je to prvý vrh. S veľkým zanietením sa usilujeme o čo najprirodzenejší chov a aby spolužitie všetkých psov u nás na dvore bolo harmonické. Zatiaľ sa nám to darí, aj keď samozrejme sa ani my nevyhneme konfliktom. Súžitie toľkých psov rôzneho veku a povahy musí občas vyústiť do výmeny názorov a keďže každý pyrenej je veľká osobnosť , je úžasné sledovať, ako pod naším vedením dokážu inteligentne fungovať a komunikovať a nakoniec sa vždy "dohodnú".
Náš chov ...
Pyrenejský horský pes je našou súčasťou od roku 2008 a náš prvý vrh sme odchovali v roku 2013.
Spojiť pevné zdravie,typickú povahu a krásny exteriér je asi snom každého dobrého chovateľa. Realita je však naozaj tvrdá a chce to skúsenosti, množstvo informácií a hlavne pevné odhodlanie spojené s vášňou. Môžete byť akýkoľvek top chovateľ, príroda je však zatiaľ stále najmocnejšia kráľovná a častokrát zmarí naše plány a očakávania. S ľahkosťou nám ukáže, že náš zámer možno bol skvelý, ale výsledok je bohužiaľ len priemerný :) Preto by nikto z nás nemal nikdy zaspať na vavrínoch a to je dôvod že chceme k nášmu chovu pristupovať slušne a zodpovedne.
ZDRAVIE je pre nás priorita číslo 1. Pyrenejský horský pes sa v porovnaní s množstvom iných plemien stále považuje za zdravé plemeno, ktoré netrpí vo veľkých počtoch na nejaký rovnaký zdravotný problém.
Neviem si dostatočne predstaviť, aký obrovský strach by som prežívala, ak by som vedome použila v chove jedinca, ktorý trpí nejakým dedičným zdravotným problémom. Riziko je samozrejme vždy, aj keď spojíte dvoch jedincov v stopercentnom zdravotnom stave, môžu sa narodiť šteniatka u ktorých sa nejaký zdravotný problém objaví. Práve preto je naozaj nezodpovedné, ak niekto použije jedinca, ktorý zdravý nie je a tým pádom toto riziko mnohokrát znásobí.
Ak sa seriózny chovateľ s čistým svedomím naozaj chce zamerať na zdravie vo svojom chove, neostáva mu nič iné, len sa baviť s ľuďmi po celom svete, ktorí chovajú jeho plemeno, zbierať informácie a bohužiaľ častokrát aj tú "špinu" aby si vedel vybrať správnu líniu, aby poznal do čoho ide aspoň na 50%. Nie je hanbou priznať si, že sa nám prejavil ten, ktorý problém v chove, hanbou je ak sa k danej veci nepostavíme zodpovedne, ba dokonca dané spojenie jedincov niekoľkokrát zopakujeme.
Toto sú len niektoré z dôvodov, prečo nikto z nás chovateľov nemá ako garantovať zdravie, pretože nevieme aký zdravotný stav majú všetci súrodenci našich v chove použitých jedincov, respektíve aké majú výsledky RTG (pretože väčšina ich ani nemá urobené ak ich majitelia neplánujú uchovniť). Môžeme len tvrdiť, že sme vedome nespojili chorých jedincov a pevne veriť , že sa práve u nás neobjaví nejaký problém.
Jedinou zdravotnou požiadavkou, ktorú vyžaduje slovenský klub pre plemeno pri uchovnení pyrenejského horského psa je vyhotovenie RTG bedrových kĺbov (DBK / HD) pričom je chovnosť povolená jedincom, ktorých výsledok nieje horší ako D (teda tretí stupeň dysplázie zo 4) Pri našich psoch nájdete uvedené okrem povinného vyšetrenia na DBK aj RTG lakťov (teda DLK/ED) a vyšetrenie na luxáciu pately (kolena) PL.
ROZMNOŽOVANIE prirodzenou cestou je pre nás základným faktorom pri výbere chovných jedincov. Človek asi skutočne dokáže zničiť všetko, a preto aj taká naoko banálna vec, ako byť schopný sa prirodzene rozmnožovať, je už aj v našom plemene problém a práve vďaka ľuďom aj dosť častý. Samozrejme, že pre každého chovateľa je veľmi frustrujúce, keď po 1500 km ceste zistí, že pes o jeho fenku nejaví dostatočný, alebo žiadny záujem. Ponuka inseminácie je v tejto chvíli rozhodne lákavá, ale myslím že to je len zas o tom, vedieť uzemniť svoje ego a rozhodnúť sa rozumne. Sami sme si tým už prešli viackrát, pocit sklamania je obrovský, ale nič iné neostáva ako skúsiť druhého psa (ak nejakého máte v zálohe), alebo počkať na ďalšie háranie. Insemináciou chovateľ dosiahne len to, že násilne spojí gény jedincov, ktoré by sa prirodzene nespojili, a tak si slabý (alebo žiadny) rozmnožovací pud putuje na ďalšie generácie zvesela ďalej . O tom, že inseminácia nie je správna cesta hovorí nakoniec aj nariadenie FCI, ktoré insemináciu povoľuje vo výnimočných prípadoch a ak, tak len pri jedincoch, ktoré sa už dokázali samostatne rozmnožiť.
V našej chovateľskej stanici hovoríme inseminácii rázne NIE! Všetky krytia našich fien boli stopercentne prirodzené, rovnako aj krytia naším psom..
V dnešnej "modernej" dobe mi príde maximálne podozrivé, ak niekto propaguje vrh, kde má jednu úbohú fotku psa a fotka spojenia, ktorá by dokazovala, že krytie prebehlo prirodzene, chýba. Potom je férové ak chovateľ pravdivo uvedie, že sa jednalo o umelé oplodnenie. Napríklad pre mňa ako záujemcu o šteňa je veľmi podstatné či spojenie bolo prirodzené.
odchov šteniat u nás
Šteniatka odchovávame prvé 2-3 týždne v našej tesnej blízkosti - majú svoju vlastnú miestnosť s pôrodným boxom. Jednak je to pre nás pohodlné, že máme fenku pod kontrolou od samotného pôrodu až pokým sa šteniatkam otvoria oči a zvukovody a po druhé, že je to pre naše feny aj prirodzené, pretože sú často a radi v našej prítomnosti.
Šteniatkam aj fenke venujeme maximálnu starostlivosť a výživu. Samozrejme že sa snažíme o čo najprirodzenejší chov, teda aby sa fenka o šteňatá starala v kľude sama, bez našej pomoci. Zatiaľ sme neboli nútení šteniatka nijako prikrmovať z fľašky, všetko dokázala obstarať sama fenka. Prvé príkrmy (2,5 -3 týždne) dostávajú šteniatka ani nie tak z dôvodu hladu, ale z dôvodu vývoja, aby sa zas posunuli o kúsok ďalej k samostatnosti.
Každá skúsenosť je pre nich krokom dopredu. Šteniatka preto postupne vystavujeme prirodzeným zvukom, situáciám, proste žijeme bežný život a oni sa pomaličky začleňujú. Od 3. týždňa sú už väčšinou celodenne von, spočiatku kým nemajú ako tak vyvinuté reflexy, sú v ohradenom priestore, kam sa dospelí jedinci zo svorky dostanú, ale naopak šteniatka za nimi nie. Keď už sú, ale istejšie v pohybe a ich zmysly zas o niečo lepšie, začleňujú sa do chodu svorky, učia sa ako sa správať k "dospelákom", zákonom svorky a pohyb už majú neobmedzený po celom našom pozemku.
Snažíme sa, aby si šteniatka čo najskôr zvykli na bežný život, aby dokázali čeliť rôznym situáciám a každý deň bol pre nich zážitkom. Je pre nás dôležité aby boli v úzkom kontakte so všetkými našimi psami po celý deň a učili sa tak prirodzene samostatnosti.