Starostlivosť a výchova
Majiteľ si síce domov donesie roztomilé huňaté šteniatko, ale mal by mať na mysli, že z neho už o pár mesiacov bude rásť mohutný hrdý pes a tak už od malička je potrebná výchova a socializácia. Práve preto píšem o výchove, pretože pyreneja je potrebné skôr vychovávať ako trénovať povely. Už od šteniatka je potrebné budovať si vzťah medzi každým členom rodiny a šteniatkom. Práve pre toto plemeno je to základný kameň správnej výchovy.
Pyrenejského horského psa môžeme považovať za prakticky „nemotivovateľného psa“. Samozrejme šteniatko nejakým výborným pamlskom presvedčíte o správnosti plnenia povelov (mladého a dospelého jedinca určite nie), ktoré sa mimochodom pyrenej učí veľmi rýchlo, no horšie už to je s ich plnením. Musíme mať na pamäti, že pyrenej desiatky a desiatky rokov pracoval so stádom samostatne, mal na pleciach obrovskú zodpovednosť. Človeka mal pri práci ako partnera, nie niekoho kto mu prikazuje čo má robiť. Bežne chodili psy na pastviny so stádom sami a dokázali predvídať a riešiť situácie bez pomoci človeka. Táto samostatnosť im ostala v hlave dodnes a majú veľký problém pochopiť, prečo by mali plniť pre nich v daný moment nepodstatné povely. Jedinou účinnou motiváciou pre pyrenejského horského psa je pocit radosti a šťastia svojho majiteľa. Rovnako hrozbou pre neho by mal byť zase naopak majiteľov hnev a smútok. Ak sa rozhodne plniť povel, tak to určite nebude zo strachu, alebo pre plátok salámy a už vonkoncom nie pre nejakú pískaciu hračku. Splní váš povel preto, že vám chce urobiť radosť, nechce aby ste sa na neho hnevali, miluje vás a potrebuje vašu lásku a spoločnosť, potrebuje byť hrdý na seba a chce aby ste boli na neho hrdý aj vy. Vie že to, čo od neho vyžadujete, nie je len tak pre nič za nič, verí vám a vie že vy máte naozaj skutočný dôvod to od neho chcieť. Práve preto je veľmi dôležité budovať s pyrenejským horským psom vzťah založený na dôvere a láske, snažiť sa ho nikdy nesklamať, nešikanovať ho, neničiť mu jeho hrdosť, ale ani sa nenechať naopak terorizovať ním. Je potrebné stanoviť si jasné pravidlá od začiatku a dodržiavať ich. Dôslednosť musí byť pre vás číslo jedna. On veľmi rýchlo, už v šteniatkovskom veku, vie odhadnúť vaše slabosti a získať si vás na jeho stranu tak aby "povel" ani zákaz nemusel dodržať. Preto obojstranný rešpekt a láska je základ harmonického spolužitia s pyrenejským horským psom.
Pyrenej je naozaj veľmi múdry a častokrát vás až zaskočí tým ako rozmýšľa, doslova máte pocit, že vidíte ako mu pracujú všetky kolieska v hlave. Ja za príklad dávam situáciu: Máte otvorené okno, prievan odfúkne zo stola kúsok papiera. Väčšina psov by si to buď nevšimla, alebo sa nadšene vrhla a možno ho len tak z roztopaše roztrhala. Pyrenej nie. U neho vidíte že hneď zaregistroval, že niečo spadlo, najprv sa pozrie čo to spadlo, príde a očuchá kúsok papiera. Zrekonštruuje situáciu, že spadol zo stola a čuchne stôl. No ani tu jeho analýza nekončí, následne na ňom vidíte, že sa neuspokojil a prichádza si čuchnúť k oknu a dá tak najavo, že pochopil, že preto že to okno bolo otvorené tak vietor odfúkol papier. No a dala by som ruku do ohňa za to, že mu hlavou preletí aj myšlienka, či aj zajtra bude otvorené okno a ten papier spadne rovnako. To je myslenie pyrenejského horského psa.
Preto výchova a socializácia áno, no cvičisko je zbytočné. Ak, tak len z hľadiska socializácie a stretnutia sa s inými psami. Sú povahy perenejov s istou dávkou exhibicionizmu a tí milujú cvičiská, pretože sa môžu predviesť, vychutnávajú si vašu radosť, hrdosť a rovnako aj obdiv ostatných. Mimo cvičiska však povel splnia zas len pre jeden a ten istý dôvod a tým ste vy a vaša priazeň.
Ak teda od vašeho budúceho psa vyžadujete 100% poslušnosť, pyrenej nebude to pravé pre vás. Ak však hľadáte inteligentného, samostatného spoločníka a priateľa s ktorým sa budete cítiť bezpečne, nie je lepší pes ako „veľký elegán Patou“. Síce vám nepribehne nadšene na zavolanie vždy na prvý krát (možno ani na tretí), ale máte istotu, že za vás a vašu rodinu položí život, pretože to je jeho poslanie na tomto svete - strážiť zvieratá a ľudí ktorých miluje.
PYRENEJSKÁ „ZÁZRAČNÁ SRSŤ“
Sfarbenie a kvalita srsti u pyrenejského horského psa môže vyvolávať pocit, že je toto plemeno náročné čo sa týka jej starostlivosti. Opak je však pravdou. Srsť je v podstate nenáročná na úpravu a starostlivosť z hľadiska dlhosrstého plemena. Tu jednoznačne platí že menej je viac. Hlavne pri nadmernej starostlivosti o srsť, ju môže majiteľ zničiť a trvá dlho kým sa zregeneruje. Srsť pyrenejského horského psa je samočistiaca a aby si zachovala svoju pre niekoho až zázračnú vlastnosť, je dôležité správať sa k nej vlastne tak ako aj k samostatnému pyrenejovi a teda - prirodzene a naturálne. Základným pravidlom je, že srsť sa nesmie umývať šampónom, upravovať sprejmi, kondicionérmi, fúkať fénom... Srsť obsahuje akurátne množstvo prirodzeného mazu tak aby tvorila akési ochranné brnenie voči poveternostným podmienkam (neprepustí sneh a ani slabší dážď, zimu ale ani teplo). Rovnako môžeme veľmi zničiť srsť aj príliš častým česaním!
Pyrenejský horský pes by sa mal poriadne vyčesať v období keď začne zhadzovať zimnú podsadu, vtedy je jedine čas na častejšie česanie, tak aby sa zbavil odumretej srsti, čo je ale raz ročne. Inak počas roka sa odporúča celkovo prečesať psa 1 x za dva mesiace. Častejšie podľa potreby môžeme prečesať srsť tesne za ušami a na zadnej časti zadných nôh, kde má sklonu s miernemu plstnateniu, či zachlpeniu.
Pravá pyrenejská srsť je pevná, ale príjemná na dotyk, pri priaznivom počasí vždy pôsobí čistým dojmom a nezapácha. Keďže pyrenejská srsť nevytvára nadmerné množstvo mazu, považuje sa za jeden z najmenej agresívneho typu srsti pre alergikov. Práve prílišným česaním sa srsť ničí, koža začne produkovať viac mazu a srsť sa stane mastnejšou, ťažšou a krátkou. Aj keď sa váš pyrenej zašpiní v daždivom blatovom počasí a máte pocit že už nikdy nebude čistý, na druhý deň po uschnutí vás čaká úplne ako nový čistý pes. Blato a nečistoty zo srsti po uschnutí samé opadajú, pri väčšom množstve blata si môžeme pomôcť jemným prečesaním.
STRAVA a DOPLNKY
Pyrenejský horský pes určite nepatrí k veľkým jedákom. Uvedomme si, že v dávnych dobách jedince tohto plemena museli znášať pri strážení stád na pastvinách znížený príjem potravy, a preto by sme mali k jeho dennej kŕmnej dávke pristupovať rovnako.
U nás kŕmime tak, aby to vyhovovalo našim možnostiam a aby naše psy prospievali. Počas tých všetkých rokov sme si prešli kŕmením čisto granulami, BARFom, varenou stravou aj stravou zloženou čisto len zo surového mäsa. Psy ani na jednom spôsobe ani nijako nestrádali a rovnako ani na žiadnom neprospievali oveľa zázračnejšie, ako na tých ostatných. To ma naučilo, že nie som odporcom ani jedného spôsobu. Často sa zarazím nad množstvom diskusií, nad hanlivými komentármi toho ktorého spôsobu, nad vytrvalým preferovaním len toho svojho kŕmenia.
Budem sa stručne snažiť o načrtnutie môjho pohľadu a zásad pri kŕmení našej 10 člennej svorky. Zásadu mám jednu hlavnú, ktorá platí pre všetky spôsoby kŕmenia a to: pozor na proteíny. Pyrenej nikdy nebol stavaný na super "bielkovinami nadupanú" stravu v štýle dnešnej modernej schémy 70%svalovina 20%vnútornosti a 10%kosti.
Naša svorka psov je zložená z kastrovaných starších jedincov až veteránov, mladých jedincov a aj veľmi mladých jedincov a niekedy aj šteniat. Všetci sú naučení jesť spoločne tak, že vidia a cítia, čo má ten ktorý v miske a keďže chcem harmóniu pri kŕmení zachovať, musia mať jednotlivé porcie približne rovnaké zloženie :) Kŕmiť čisto surovým mäsom bolo pre mňa s pribúdaním jedincov do našej psej rodiny časovo a hlavne systémom zložité. Napr. veterán s pomalejším metabolizmom potrebuje stravu s menším obsahom tukov, ale s dostatkom živín, naproti tomu mladá fenka s nesmierne rýchlym metabolizmom potrebuje tukov viac. Kŕmime preto holistickými granulami (multiproteínové aj monoproteínové) a pridávame k nim väčšinou surové mäso s prílohou, ryby alebo kosti s mäsom. Tým pádom majú všetci rovnaké mäso ako doplnok a upravujem už len jeho množstvo a to starším menej, mladším viac :) Starší majú k tomu ľahké light granule a mladší zas klasické. Presné čísla a merania už dnes neriešim, jednotlivým psom pridávam a uberám podľa potreby. Jednoducho keď priberajú, tak uberiem, keď sú štíhli pridám. Je to oslobodzujúce, keď človek prestane uvažovať o hodnotách a o tabuľkách a riadi sa zdravým rozumom.
Kŕmime teda 2x denne, ráno majú väčšinou dávku granúl a večer už granule + mäso. Granule, ktoré máme osvedčené a sme s nimi zatiaľ spokojní sú momentálne Bodreek, Alleva, N&D a Acana. Keďže k nim pridávame mäso, riadim sa svojím základným pravidlom o nižšej hodnote bielkovín a dostávajú granule kde je ich hodnota 23-29%, samozrejme primerane k veku a potrebám jednotlivých psov. Mäso ktoré pridávame je naozaj rozmanité ( vyhýbame sa však čistej svalovine, ktorú dávame naozaj výnimočne). V surovom stave dostávajú hlavne namleté mäso aj s chrupavkami a kosťami (odpad) a to hovädzie, morčacie, kuracie, niekedy so zeleninou (väčšinou šaláty, špenát, červená repa a pod) alebo s vločkami, otrubami... Dostávajú surové ryby,surové mäsité kosti, surové kuracie krídla, stehná, chrbty, kuracie a kačacie hlavy, milujú kuracie beháky a krky. Nič sa nesnažím viesť do extrému a nič nepočítam, keď je proste deň, že nestíham, dostanú na raňajky po suchom rohlíku, alebo po kelímku tvarohu, či jogurtu. Občas im prilepším nejakým tým olejom, C vitamínom, vápnikom, morskými riasmy, kvasnicami. Nič z toho však nedávam pravidelne a často.
Celoživotne a pravidelne dostávajú naši psi len chondroprotektíva a keďže pre mňa najkvalitnejšie prípravky sú vyrábané pre kone, kupujeme chondro určené pre kone. Pyrenej je veľký pes a tým pádom dávku nie je problém odhadnúť. Pokým pes netrpí nejakým pohybovým problémom, alebo obmedzením, nedávam preventívne plnú dávku ako je odporúčané dávkovanie (dávam približne tak polovičnú). Rovnako chondroprotektíva často krát pri dospelých jedincoch vysadím a zamením napríklad len za čistý kolagén. Šteňatá v raste dostávajú okrem chondro prípravkov častejšie aj vápnik v prirodzenej forme (naozaj ale len občas, nie previdelne) a vitamín C, rovnako ako kotná a kojaca fena.
Kŕmime takto už veľa rokov, psom aj nám tento spôsob plne vyhovuje a my sme spokojní keď vidíme, že psy prospievajú a nemajú zdravotné ťažkosti.
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
Pyrenejský horský pes je, ako som už veľakrát zdôraznila, naturálne plemeno. Pre mňa to znamená, že by nemal byť náchylný na nejaké choroby. Preto sa k nemu je potrebné správať jednoducho prirodzene. Naše psy sú bežne aj dnu aj von. Reči typu že pes sa dnu prehreje a potom mu je von zima, sú úplná blbosť. Áno, my nemáme problém posedávať na gauči v obývačke obklopení haldou bielych huňatých psov a áno oni sú nadšení, že môžu byť s nami. Nie preto, že by im bola von zima :), to nie, jednoducho sú radi čo najbližšie pri nás. Tak že v treskúcich zimách je bežný scenár že psy sa von bláznia a hrajú pol dňa a potom sa rozhodnú prísť si pospať na hodinku do domu a zas strážiť. Nie, nemajú teplotný šok, ani iný problém :) To sú len výmysly ľudí, ktorí psov dnu mať jednoducho nechcú. Ja nikomu netvrdím, že pyrenej musí / nesmie byť dnu s vami, ale zdôrazňujem, že potrebuje vašu spoločnosť, resp. spoločnosť zvierat, iných psov...
Očkovanie a odčervovanie
Do našich psov sa snažím "pchať" naozaj čo najmenej chémie. Dospelí psy dostávajú len povinné očkovania a psy ktoré sa zúčastňujú výstav psov aj očkovanie na kotercový kašeľ. Po určitom veku už očkujeme len povinnú besnotu a to 1x za dva roky. Som toho názoru, že na ostatné infekčné ochorenia (psinka, leptospiroza ...) má zdravý pes po dvoch - troch rokoch protilátok až až a tým pádom je opätovné očkovanie zbytočné. Rovnako pravidelne odčervujeme len šteňatá a to do cca. 9-10 mesiacov. Potom už naozaj len podľa potreby, teda ak by som zbadala, že majú nejaký problém. Odčervovanie v intervaloch je len mrhanie peniazmi a ničenie prirodzenej obranyschopnosti psov. Zdravý odolný organizmus psa sa vie zbaviť bežných parazitov sám. Práve častým odčervovaním, táto jeho schopnosť klesá. Vy takéhoto psa odčervíte a na druhý deň na prechádzke niečo chytí a to práve preto, že organizmus už je náchylný. Za celý čas, ako máme pyrenejov a tú starostlivosť sme takto upravili, sme neboli u veterinára so žiadnym zdravotným problémom, len s príležitostnými úrazmi (väčšinou pri hre, keď že je ich veľa :))
"Pohyb, pohyb, pohyb"
Pre správny zdravý vývoj potrebuje šteňa a mladý jedinec správnu stravu, ale rovnako aj dostatok pohybu. Prirodzeného pohybu, ktorý ako jediný zabezpečí správne osvalenie, zabráni prípadnej nadváhe a v neposlednom rade zamestná šteňa, psa aby sa nenudil. Šteňa samozrejme nemôžeme preťažovať a brať na dlhý výlet, prirodzený pohyb pre mňa znamená mať dostatočne veľký priestor doma a nechať šteňa, aby sa voľne pohybovalo, hralo, skúmalo. Mladých jedincov samozrejme brávať na dlhšie prechádzky a výlety pokojne môžeme. Pyrenej, ale rozhodne nie je pes, ktorý by vo fáze rastu mohol mať vynútený pohyb napr. pri bicykli, alebo za bežiacim pánom, kde je nútený ho nasledovať. Ich pohyb je aj v dospelosti ekonomický, to znamená, že sú to vytrvalci a nie žiadne rýchle "motomyši". Nefungujú v štýle hodinu sa vybehám a potom dve budem spať. Pyrenejský horský pes nikdy nejde na doraz, šetrí sily a unaviť ho je prakticky nemožné, resp.nie pre neho prirodzené. Pre svoj život preto potrebuje dostatok priestoru a nejakú tú spoločnosť., pretože to rozhodne nie je pes samotár.