From Pyrlandia

chien de montagne des pyrénées

Filozofia a spôsob chovu u nás v Pyrlandii


 

     Naša pyrenejská cesta začala v roku 2008, keď sa súčasťou nášho života stala fenka Cornela. Síce sme sa obaja pohybovali vo svete psov prakticky od detstva, naša pyrenejka nám ukázala, že život so psom nie je ani náhodou to isté ako život s pyrenejom :) Vďaka jej absolútne pre plemeno typickej povahe sme vhupli do sveta pyrenejákov, mohli spoznávať a dennodenne sa učiť, čo je to život so psom, ktorý má osobnosť a hrdosť častokrát väčšiu, než jeho majiteľ.

Pyrenej sa pre nás stal jednoducho výnimočným psom.

Psom, pre ktorého je naša ochrana a bezpečie poslaním.

Psom, ktorý vás bezhranične miluje, ale pritom si nevynucuje vašu pozornosť.

Psom, ktorý je naozaj veľký a mohutný, no zároveň neskutočne jemný a citlivý.

Psom, ktorý vás denne dokáže zaskočiť tým, ako premýšľa a uvažuje.

Psom, ktorého hrdosť a noblesa berú dych každý deň. 

O čo sa snažíme ...

     Našou najväčšou snahou a výzvou je, aby sme mali spokojný a plnohodnotný život s našimi psami a aj oni s nami ♥ Snažíme sa neustále vzdelávať o plemene, o správnom type a o tej najvyhovujúcej starostlivosti a výchove potrebnej k dobrému a prirodzenému spolužitiu väčšieho počtu psov.  

    Naša chovateľská stanica „FROM PYRLANDIA“  je  nami označovaná ako chovateľská stanica „rodinného typu“,  pretože s našimi psami tvoríme jednu kompletnú rodinu. Žijú s nami v úzkom kontakte, majú voľný pohyb po dome a celej záhrade. Sme veľkí odporcovia kotercov a oddelených takzvaných mini-výbehov. Každý pes je osobnosť a zvlášť pyrenej je ideálnym svorkovým psom. Jeho osobnosť dokáže rásť len v tom prípade, ak nie je obmedzovaný a má pocit slobody, či už myslenia alebo pohybu. Pyrenej potrebuje a akceptuje svojho alfa vodcu, miluje ho a je mu oddaný, o to ťažie nesie, ak ho jeho alfa sklame. Sme zástancovia toho, že žiadny pes nemôže byť plnohodnotne šťastným v koterci, alebo v malom výbehu. Odjakživa bolo jeho poslaním strážiť a ochraňovať, čo sa z koterca nedá, preto každého jedinca to musí nesmierne frustrovať a dehonestovať. 

                  spolu_2_2015_mini.jpg                  spolu_1_2015_mal.jpg

    Každý z našich psov má pre nás obrovský význam, aj keď to nie je pes použiteľný v chove. Zodpovedný chovateľ sa musí vedieť odosobniť a určiť, či je daný jedinec vhodný do chovu, alebo nie.  Hlavne, ak ide o zdravotné problémy, resp. obmedzenia. Vždy je to sklamanie, pretože samozrejme pre vás je váš pes najúžasnejší, ale je správne, ak si vieme pragmaticky zvážiť všetko pre a proti. Darmo budeme mať exteriérového fenoména, ak má nejaký dedičný zdravotný problém a je viac ako isté, že generačne to bude dávať ďalej. Aj keď možno nie svojim priamym potomkom, zapísané v génoch si to nesú všetci jeho potomkovia ďalej. Práve z tohto dôvodu nájdete u nás psy, ktoré v chove nie sú a ani nikdy nebudú využité. Sú však neodmysliteľnou súčasťou našej svorky, majú v nej svoje miesto a poslanie. Obohatili náš život, veľa nás naučili, poučili, a preto sú neoceniteľné, pretože všetky chyby (ktoré si dokážeme priznať), tragédie, nešťastia nás posúvajú ďalej a robia z nás lepších ľudí a dúfam, že aj chovateľov.

    Usilujeme sa pristupovať k chovu, starostlivosti a výchove našich psov zodpovedne so všetkou pokorou, láskou a hlavne s veľkou úctou a rešpektom k tým, ktorí toto plemeno vytvorili a zveľaďovali. Ctíme si štandard plemena a múdrosti starých skúsených chovateľov. Sme jednoznačne zástancovia starého typu pyreneja, bez nejakých moderných výstrelkov a vylepšení. Pyrenejský horský pes je naturálne plemeno a každé „vylepšenie“, ako napríklad šampónovanie, bielenie srsti, strihanie ubližuje jeho prirodzenému vzhľadu a kráse. Rovnako sa snažíme naturálne pristupovať k chovu ako takému. To znamená, že sme v prvom rade veľkí zástancovia prirodzeného rozmnožovania, a teda v našej chovateľskej stanici jednoznačne odmietame insemináciu. S veľkým zanietením sa usilujeme o čo najprirodzenejší chov a aby spolužitie všetkých psov u nás na dvore bolo harmonické.  Zatiaľ sa nám to darí, aj keď samozrejme sa ani my nevyhneme konfliktom. Súžitie toľkých psov  rôzneho veku a povahy musí občas vyústiť do výmeny názorov a keďže  každý pyrenej je veľká osobnosť , je úžasné sledovať, ako pod naším vedením dokážu inteligentne fungovať a komunikovať a nakoniec sa vždy dohodnú.

Spolu_miralleslinellecornie.jpg web_mirallesamanda.jpg

 

Náš chov ...

 Pyrenejský horský pes je našou súčasťou od roku 2008 a náš prvý vrh sme odchovali v roku 2013. 

fromPyrlandia2013.jpg

 

    Spojiť pevné zdravie,typickú povahu a krásny exteriér je asi snom každého dobrého chovateľa. Realita je však naozaj tvrdá a chce to skúsenosti, množstvo informácií a hlavne pevné odhodlanie spojené s vášňou. Môžete byť akýkoľvek top chovateľ, príroda je však zatiaľ stále najmocnejšia kráľovná a častokrát zmarí naše plány a očakávania. S ľahkosťou nám ukáže, že náš zámer možno bol skvelý, ale výsledok je bohužiaľ len priemerný :) Preto by nikto z nás nemal nikdy zaspať na vavrínoch. Uvedomujeme si tú veľkú zodpovednosť, a preto k nášmu chovu pristupujeme zodpovedne a s pokorou.

cornie_linelle_.jpg

   ZDRAVIE je pre nás priorita číslo 1. Pyrenejský horský pes sa v porovnaní s množstvom iných plemien stále považuje za zdravé plemeno, ktoré netrpí vo veľkých počtoch na nejaký rovnaký zdravotný problém. O to skôr je škoda, že sa nájdu chovatelia, ktorí jedincov s problémami do chovu zaradia.

     Neviem si dostatočne predstaviť, aký obrovský strach by som prežívala, ak by som vedome použila v chove jedinca, ktorý trpí nejakým dedičným zdravotným problémom. Riziko je samozrejme vždy, aj keď spojíte dvoch jedincov v stopercentnom zdravotnom stave, môžu sa narodiť šteniatka u ktorých sa nejaký zdravotný problém objaví. Práve preto si neviem predstaviť, ako niekto s čistým svedomím použije jedinca, ktorý zdravý nie je a tým pádom toto riziko mnohokrát znásobí. Sama niekedy dostávam depresie a pocit beznádeje z celej situácie, keď vidím na sociálnej sieti, ako ten ktorý pes z tej ktorej línie (ktorú som pokladala za "zdravú") trpí nejakým zdravotným problémom, alebo dokonca umrel. Niekto by možno toto zisťovanie, sledovanie ostatných mohol považovať za nejaké zlé šírenie klebiet a pod., no bohužiaľ chov nie je súkromná záležitosť! Nefunguje to tak, že ja si tu na dvore robím svoje a vy ostatní sa do mňa nestarajte. Všetko, čo sa v chove daného plemena udeje sa týka všetkých nás, ktorí sa tomu plemenu venujeme a ja by som možno zašla ešte ďalej a nebála sa tvrdiť, že sa to týka všetkých chovateľov akéhokoľvek plemena. Pretože keď niekto vedome urobí nejaký podvod, resp.vedome hodí rukou nad nejakým problémom a ide si v chove svoje, nehanobí tým len dané plemeno, ale aj celkovo chov psov s PP. Špiní meno všetkým chovateľom a v ľuďoch vytvára dojem, že už ani v "papierovom chove" nemajú záruky slušnosti a zodpovednosti.

     Takže áno, štve ma to, keď niekto v "mojom" plemene robí nezodpovedné špinavé veci, štve ma, keď viem, že sa niekto postaví k chovu egoisticky a alibisticky. Pretože mi reálne hrozí, že raz niekto spojí moju líniu práve s touto líniou a vtedy sa ma všetky tie "ich" klamstvá dotknú reálne :( Toto je jeden z dôvodov, prečo vyslovene neznášam utajovanie zdravotných výsledkov a informácií, odvolávanie sa na nejaké sebou vymyslené porušenie zverejnenia osobných údajov a pod. Každý by si mal konečne uvedomiť, že zdravotný stav jeho psa,či feny, to nie sú osobné informácie, ale týkajú sa nás všetkých a to do jedného! Výborným zdravotným výsledkom sa veľmi rád pochváli každý a to verejne, ale tým horším už ani moc nie. Keď niekto použije v chove fenu s dysplaziou, alebo fenu po operácii entropia či torzie a myslí si ako a prečo je to správne, sám sebe si povie tisíc dôvodov, prečo práve tá jeho fena v chove jednoducho "musela" byť použitá, tak potom nech je pripravený niesť následky, nech neutajuje výsledky RTG potomkov, nech si stojí za svojím rozhodnutím, alebo nech si prizná chybu. Pretože chyby robí každý, ale len málokto si ich vie priznať a poučiť sa z nich. Ale ak niekto klesne tak hlboko,že dokáže falšovať výsledky, zaplatiť si lepšie RTG, alebo sa tváriť, že môj pes nikdy nebol operovaný a s údivom klamať majiteľom potomkov, je to smutný fakt tejto doby a bohužiaľ aj realita ktorá sa skutočne deje a to vo všetkých plemenách. Najsmutnejšie na tom je, že niekto by si povedal, že takýto človek je motivovaný ku klamstvu len čisto pod vidinou nejakého zisku z predaja šteniat,  dnes je však často motiváciou hlúpe ego majiteľa, ako keby bolo pre nich nepredstaviteľné, že ten ich fenomenálny jedinec s úžasnou povahou by pre svoje zdravotné nedostatky jednoducho nemal potomstvo.

     Takže ak sa seriózny chovateľ s čistým svedomím naozaj chce zamerať na zdravie vo svojom chove, neostáva mu nič iné, len sa baviť s ľuďmi po celom svete, ktorí chovajú jeho plemeno, zbierať informácie a bohužiaľ častokrát aj tú "špinu" aby si vedel vybrať správnu líniu, aby poznal do čoho ide aspoň na 50%.  Nie je hanbou priznať si, že sa nám prejavil ten, ktorý problém v chove, hanbou je ak sa k danej veci nepostavíme zodpovedne, ba dokonca dané spojenie jedincov niekoľkokrát zopakujeme.  

    Toto sú len niektoré z dôvodov, prečo nikto z nás chovateľov nemá ako garantovať zdravie, pretože nevieme aký zdravotný stav majú všetci súrodenci našich v chove použitých jedincov, respektíve aké majú výsledky RTG (pretože väčšina ich ani nemá urobené ak ich majitelia neplánujú uchovniť).  Môžeme len tvrdiť, že sme vedome nespojili chorých jedincov a pevne veriť , že sa práve u nás nevypomstí nezodpovednosť tých, ktorí chovali pred nami. 

     Jedinou zdravotnou požiadavkou, ktorú vyžaduje slovenský klub pre plemeno pri uchovnení pyrenejského horského psa je vyhotovenie RTG bedrových kĺbov (DBK / HD) pričom je chovnosť povolená jedincom, ktorých výsledok nieje horší ako D (teda tretí stupeň dysplázie zo 4) Ja osobne sa prikláňam k názoru, že by mala byť chovnosť povolená len jedincom do stupňa C (tak ako to už v niektorých krajinách majú), pretože predsa len DBK D už je považované za dysplaziu stredného rozsahu a pes už má reálne pohybové obmedzenie.  Pri našich psoch nájdete uvedené okrem povinného vyšetrenia na DBK aj RTG lakťov (teda DLK/ED) a vyšetrenie na luxáciu pately (kolena) PL. 

ROZMNOŽOVANIE prirodzenou cestou je pre nás základným faktorom pri výbere chovných jedincov. Človek asi skutočne dokáže zničiť všetko, a preto aj taká naoko banálna vec, ako byť schopný sa prirodzene rozmnožovať, je už aj v našom plemene problém a práve vďaka ľuďom aj dosť častý. Samozrejme, že pre každého chovateľa je veľmi frustrujúce, keď po 1500 km ceste zistí, že pes o jeho fenku nejaví dostatočný, alebo žiadny záujem. Ponuka inseminácie je v tejto chvíli rozhodne lákavá, ale myslím že to je len zas o tom, vedieť uzemniť svoje ego a rozhodnúť sa rozumne. Sami sme si tým už prešli viackrát, pocit sklamania je obrovský, ale nič iné neostáva ako skúsiť druhého psa (ak nejakého máte v zálohe), alebo počkať na ďalšie háranie. Insemináciou chovateľ dosiahne len to, že násilne spojí gény jedincov, ktoré by sa prirodzene nespojili, a tak si slabý (alebo žiadny) rozmnožovací pud putuje na ďalšie generácie zvesela ďalej . O tom, že inseminácia nie je správna cesta hovorí nakoniec aj nariadenie FCI, ktoré insemináciu povoľuje vo výnimočných prípadoch a ak, tak len pri jedincoch, ktoré sa už dokázali samostatne rozmnožiť.

V našej chovateľskej stanici hovoríme inseminácii rázne NIE! Všetky krytia našich fien boli stopercentne prirodzené, rovnako aj krytia naším psom.. V dnešnej dobe mi príde maximálne podozrivé, ak niekto propaguje vrh, kde má jednu úbohú fotku psa a  fotka spojenia, ktorá by dokazovala, že krytie prebehlo prirodzene, chýba. 

                    mirekcornie.jpg             mireklinelle_.jpg


Aký je pyrenej?

Patou mojimi očami ...

     Keby som mala opísať pyrenejského horského psa tromi slovami, pre mňa by to bola HRDOSŤ, CITLIVOSŤ a OCHRANA. Je to výnimočný pes, ktorého jediným poslaním bolo strážiť „svoju rodinu“ a je jedno, či tou rodinou bolo obrovské stádo oviec, kôz, dom plný detí, alebo honosný zámok. „Patou“, ako familiárne nazývajú pyrenejského horského psa doma vo francúzskych  Pyrenejách, má v sebe hlboko zakorenenú potrebu ochraňovať a nikto mu ju nevymaže, ani ju neutlmí. 

     Váš život už nikdy nebude taký, ako pred kúpou pyrenejského horského psa. Či chcete, alebo nie, zmení sa. Zistíte, že aj keď občas máte pocit že váš pyreneják na vás zvysoka kašle, že nie ste stredobodom jeho sveta, opak je pravdou. Miluje vás a jeho jediným poslaním je chrániť vás a vašu rodinu – jeho rodinu, a to aj za cenu tvrdohlavého odmietania vašich povelov, neuposlúchnutia, pretože nič nie je pre neho dôležitejšie, ako vaša bezpečnosť. Je to pes s obrovským srdcom v obrovskom tele, no napriek jeho veľkosti vás zaujme ako prvé jeho aristokratické vyžarovanie.

     Hovorí sa, že pyreneja robí výnimočným jeho pohľad. Keď sa na vás pozrie, jednoducho vás jeho oči pohltia, a máte pocit, že sa v nich skrýva neskutočná múdrosť a láska. Jeho pohľad je skutočne výnimočný a podmanivý. Najkrajšie a najvýstižnejšie opísal tento pohľad predseda francúzskeho klubu Alain Pécoult, keď raz počul malého chlapca pri výstavnom kruhu ako hovorí svojej mame: „Ten pes sa na mňa pozerá ako človek“. Už pri prvom stretnutí s pyrenejom si naozaj uvedomíte, že máte jednoducho potrebu správať sa k nemu inak, ako ste boli doteraz zvyknutí k iným psom. Máte od prvého momentu dojem, že komunikujete so seberovným partnerom, ktorý vám absolútne rozumie. Nemáte potrebu sa obmedziť na komunikáciu v poveloch, ale tak nejako automaticky používate celé vety a slovné spojenia. Jediné čo vás vtiahne do reality, že je to stále len pes je to, že vám neodpovie slovom. Dokáže s vami však komunikovať tak, že väčšinou pochopíte, čo vám chce povedať.

                    Miralles_pohlad.JPG     Amanda_pohlad_mal.jpg    Alora_pohlad_mini.jpg

     Najväčší šok u nás dostávajú návštevy hneď pri vstupe. Po vystúpení z auta sú vítaní ohlušujúcim štekotom a verím, že musia mať pocit, že ich na druhej strane brány čaká svorka zúrivých krvilačných nekompromisných beštií. Pyrenej pri správnej výchove však akceptuje svojho majiteľa ako vodcu svorky a akceptuje každú ním vpustenú návštevu. Preto síce ohlasujú každého hrozivým štekotom, no rovnako srdečne ho vítajú, keď ho majiteľ pustí dnu. Naše návštevy možno s miernymi obavami vhupnú do svorky ôsmich obrovských psov, ale namiesto zúrenia ich čaká búrlivé privítanie, radosť, šťastné úsmevy a zasnené pohľady, ktoré sú tak typické pre výraz pyrenejského horského psa. 

Charakteristika plemena ...

    Štandard FCI č. 137 radí pyrenejského horského psa do II.skupiny FCI. Označuje ho za veľkého silného psa avšak s dávkou elegancie. Pyrenejský horský pes sa používal výlučne na ochranu stád pred predátormi a to ho predurčuje na výborného ochrancu s veľkou väzbou v minulosti k stádu a dnes k svojej rodine. Je to pes s impozantným a voči „nepriateľom“ odstrašujúcim vystupovaním, no s dobrosrdečným a naozaj úzkym vzťahom k jeho chránencom. Jeho základnými fyzickými prejavmi je sila, obratnosť a vytrvalosť. Štandardom povolenú výšku v kohútiku môžu dosahovať psy až do 82 cm, fenky maximálne do 77 cm. Napriek svojej výške nemôže pôsobiť ťažkopádne, či nemotorne, ale naopak skôr štíhlejším, elegantným a atletickým dojmom.  

Miralles_postoj.jpg

Povahové vlastnosti pyrenejského horského psa.

    Pyrenej, je jednoducho strážca telom a dušou a nie tichý vyčkávajúci zabijak. Stráži tým štýlom, že sa snaží aby ku konfliktu ani nedošlo, a tak  nepriateľa zastrašuje svojou mohutnosťou a hlbokým hlasom. Je potrebné podotknúť, že nepriateľom (odpradávna) boli pre nich vlci, medvede, rysy a nie človek. Síce, v súčasnosti už len málo pyrenejákov plní svoju prapôvodnú funkciu ochrany stád doslovne, plní ju však s rovnakou vervou a zanietením, len stádo vymenili za svoju rodinu a domáce zvieratá. Ochrancom sa narodil a ostáva celý svoj život a z toho vlastne vyplýva aj základná charakteristika jeho povahy.

     Patou je veľmi vnímavý a dokáže si všimnúť aj malé detaily. Práve táto vlastnosť z neho robí perfektného strážcu, ktorý zaregistruje aj ten najmenší pohyb alebo zmenu. Stačí keď pred domom vymeníte napríklad v jeho neprítomnosti kvetináč, váš pyrenej si to v momente všimne a letí to skontrolovať. Veci ktoré nemá ísť ako preveriť fyzicky čuchom, z poza plota pozoruje a ohlási mohutným štekotom. Ak teda vaše okolie je alergické na štekot psa, pyrenej určite nebude pre vás. Síce neštekajú zbytočne a ich hlas je hlboký a dunivý, nie ostrý a otravný, je ich základnou „pomôckou“ pri ochrane vás a vášho majetku. Jeho zmysli a potreba strážiť sa príchodom tmy automaticky znásobujú, keďže nebezpečenstvo (predátory) prichádzalo za súmraku alebo v nočných hodinách.

 miralles_strzca.jpg   Miralles_strazca_linelle.jpg

Noemie_a_baby___strzca.jpg   noemie_straca.jpg

     So strážením súvisí ďalšia jeho základná vlastnosť a to je nedôvera. Práve preto, že sa považuje za nekompromisného a nepodplatiteľného ochrancu, nemôže bezhlavo dôverovať. Máloktorý pyrenej si zoberie pamlsok od cudzieho človeka bez toho aby sa pred tým nepozrel na vás a na vašu reakciu, čo si o tom myslíte a či je to v poriadku. Všetko nové je pre neho nedôveryhodné a musí to preveriť čuchom. Celkovo pyrenejský horský pes verí 100% len svojmu čuchu, zrak je pre neho druhoradý.

     Obrovský zmysel pre empatiu a veľká citlivosť z neho robí ohľaduplného ochrancu detí, starých ľudí a to mu dáva nesporne aj vlohy na prácu canisterapeuta. Napriek svojej veľkosti je veľmi jemný a výborne sa dá ovládať na vôdzke. Pyrenej je práve pre túto svoju jemnosť a vysoký prah bolesti vhodným rodinným psom, ktorý je úžasne jemný aj k malým deťom a vie si s nimi vytvoriť naozaj nádherný vzťah.

Cornie_a_Nina.jpg  Cornela_a_Nina_2.jpg

stark_2.jpg   stark_1.jpg

 

     Pyrenej jednoznačne potrebuje mať rodinu, potrebuje ju aby mal svoj zmysel života. Nie je to pes samotár a už rozhodne nie je vhodný ako pes niekde na stráženie len vecí a majetku. Potrebuje okolo seba „živé objekty“, teda buď rodinu alebo zvieratá. Potrebuje byť plnohodnotnou súčasťou svojej rodiny, chce cítiť vašu blízkosť, pretože tak vás vie predsa najlepšie ochrániť. Nie je to otravný typ psa, jemu úplne stačí keď bude pokojne hrdo ležať 2 m od vás a vychutnávať si vašu prítomnosť.

Miralles_peter.jpg  raul_ja.jpg

Starostlivosť a výchova.

    Majiteľ si síce domov donesie roztomilé huňaté šteniatko, ale mal by mať na mysli, že z neho už o pár mesiacov bude rásť mohutný hrdý pes a tak už od malička je potrebná výchova a socializácia. Práve preto píšem o výchove, pretože pyreneja je potrebné skôr vychovávať ako trénovať povely. Už od šteniatka je potrebné budovať si vzťah medzi každým členom rodiny a šteniatkom. Práve pre toto plemeno je to základný kameň správnej výchovy. 

teniatko_Devin.JPG

     Pyreneja môžeme považovať za prakticky „nemotivovateľného psa“. Samozrejme šteniatko nejakým výborným pamlskom presvedčíte o správnosti plnenia povelov (mladého a dospelého jedinca určite nie), ktoré sa mimochodom pyrenej učí veľmi rýchlo, no horšie už to je s ich plnením. Musíme mať na pamäti, že pyrenej desiatky a desiatky rokov pracoval so stádom samostatne, mal na pleciach obrovskú zodpovednosť. Človeka mal pri práci ako partnera, nie niekoho kto mu prikazuje čo má robiť. Bežne chodili psy na pastviny so stádom sami a dokázali predvídať a riešiť situácie bez pomoci človeka. Táto samostatnosť im ostala v hlave dodnes a majú veľký problém pochopiť, prečo by mali plniť pre nich v daný moment nepodstatné povely. Jedinou účinnou motiváciou pre pyrenejského horského psa je pocit radosti a šťastia svojho majiteľa. Rovnako hrozbou pre neho by mal byť zase naopak majiteľov  hnev a smútok. Ak sa rozhodne plniť povel, tak to určite nebude zo strachu, alebo pre plátok salámy a už vonkoncom nie pre nejakú pískaciu hračku. Splní váš povel preto, že vám chce urobiť radosť, nechce aby ste sa na neho hnevali, miluje vás a potrebuje vašu lásku a spoločnosť, potrebuje byť hrdý na seba a chce aby ste boli na neho hrdý aj vy. Vie že to, čo od neho nevyžadujete, nie je len tak pre nič za nič, verí vám a vie že vy máte naozaj skutočný dôvod to od neho vyžadovať. Práve preto je veľmi dôležité budovať s pyrenejským horským psov vzťah založený na dôvere a láske, snažiť sa ho nikdy nesklamať, nešikanovať ho, neničiť mu jeho hrdosť ale ani sa nenechať naopak terorizovať ním. Je potrebné stanoviť si jasné pravidlá od začiatku a dodržiavať ich. Dôslednosť musí byť pre vás číslo jedna. On veľmi rýchlo už v šteniatkovskom veku vie odhadnúť vaše slabosti a získať si vás na jeho stranu tak aby povel ani zákaz nemusel dodržať. Preto obojstranný rešpekt a láska je základ harmonického spolužitia s pyrenejským horským psom.

 

     Pyrenej je naozaj veľmi múdry a častokrát vás až zaskočí tým ako rozmýšľa, doslova máte pocit, že vidíte ako mu pracujú všetky kolieska v hlave J Ja za príklad dávam situáciu: Máte otvorené okno, prievan odfúkne zo stola kúsok papiera. Väčšina psov by si to buď nevšimla, alebo sa nadšene vrhla a možno ho len tak z roztopaše roztrhala. Pyrenej nie. U neho vidíte že hneď zaregistroval že niečo spadlo, najprv sa pozrie čo to spadlo, príde a očuchá kúsok papiera. Zrekonštruuje situáciu, že spadol zo stola a čuchne stôl. No ani tu jeho analýza nekončí, následne na ňom vidíte že sa neuspokojil a prichádza si čuchnúť k oknu a dá tak najavo, že pochopil, že preto že to okno bolo otvorené tak vietor odfúkol papier. No a dala by som ruku do ohňa za to, že mu hlavou preletí aj myšlienka, či aj zajtra bude otvorené okno a ten papier spadne rovnako  J To je myslenie pyrenejského horského psa.

Harrison_a_teniatka.jpg

 

     Preto výchova a socializácia áno, no cvičisko je zbytočné. Ak, tak len z hľadiska socializácie a stretnutia sa s inými psami. Sú povahy perenejov s istou dávkou exhibicionizmu a tí milujú cvičiská, pretože sa môžu predviesť, vychutnávajú si vašu radosť, hrdosť a rovnako aj obdiv ostatných. Mimo cvičiska však povel splnia zas len pre jeden a ten istý dôvod a tým ste vy a vaša priazeň.

Ak teda od vašeho budúceho psa vyžadujete 100% poslušnosť, pyrenej nebude to pravé pre vás. Ak však hľadáte inteligentného, samostatného spoločníka a priateľa s ktorým sa budete cítiť bezpečne, nie je lepší pes ako „veľký elegán Patou“. Síce vám nepribehne nadšene na zavolanie vždy na prvý krát (možno ani na tretí) ale máte istotu že za vás a vašu rodinu položí život, pretože to je jeho poslanie na tomto svete - strážiť zvieratá a ľudí ktorých miluje. 

 

     „ZÁZRAČNÁ SRSŤ“

     Sfarbenie a kvalita srsti u pyrenejského horského psa môže vyvolávať pocit, že je toto plemeno náročné čo sa týka jej starostlivosti.  Opak je však pravdou. Srsť je v podstate nenáročná na úpravu a starostlivosť z hľadiska dlhosrstého plemena. Tu jednoznačne platí že menej je viac. Hlavne pri nadmernej starostlivosti o srsť, ju môže majiteľ zničiť a trvá dlho kým sa zregeneruje. Srsť pyrenejského horského psa je samočistiaca a aby si zachovala svoju pre niekoho až zázračnú vlastnosť, je dôležité správať sa k nej vlastne tak ako aj k samostatnému pyrenejovi a teda  - prirodzene a naturálne. Základným pravidlom je, že srsť sa nesmie umývať šampónom, upravovať sprejmi, kondicionérmi, fúkať fénom. Srsť obsahuje akurátne množstvo prirodzeného mazu tak aby tvorila akési ochranné brnenie voči poveternostným podmienkam (neprepustí sneh a ani slabší dážď , zimu ale aj teplo). Rovnako veľmi zničiť srsť môžeme aj príliš častým česaním!

     Pyrenejský horský pes by sa mal  poriadne vyčesať  v období keď začne zhadzovať zimnú podsadu, vtedy je jedine čas na častejšie česanie, tak aby sa zbavil odumretej srsti, čo je ale raz ročne. Inak počas roka sa odporúča celkovo prečesať psa 1 x za dva mesiace. Častejšie podľa potreby môžeme prečesať srsť tesne za ušami a na zadnej časti zadných nôh, kde má sklonu s miernemu plstnateniu, či zachlpeniu. 

     Pravá pyrenejská srsť je pevná, ale príjemná na dotyk, pri priaznivom počasí vždy pôsobí čistým dojmom a nezapácha. Keďže pyrenejská srsť nevytvára nadmerné množstvo mazu, považuje sa za jeden z najmenej agresívneho typu srsti pre alergikov. Práve prílišným česaním sa srsť ničí, koža začne produkovať viac mazu a srsť sa stane mastnejšou, ťažšou a krátkou. Aj keď sa váš pyrenej zašpiní v daždivom blatovom počasí a máte pocit že už nikdy nebude čistý, na druhý deň po uschnutí vás čaká úplne ako nový čistý pes. Blato a nečistoty zo srsti po uschnutí samé opadajú, pri väčšom množstve blata si môžeme pomôcť jemným prečesaním. 

srs_pred.jpgsrs_po.jpg

    STRAVA a DOPLNKY

    Pyrenejský horský pes určite nepatrí k veľkým jedákom. Uvedomme si, že v dávnych dobách jedince tohto plemena museli znášať pri strážení stád na pastvinách znížený príjem potravy, a preto by sme mali k jeho dennej kŕmnej dávke pristupovať rovnako.

    U nás kŕmime tak, aby to vyhovovalo našim možnostiam a aby naše psy prospievali. Počas tých všetkých rokov sme si prešli kŕmením čisto granulami, BARFom, varenou stravou aj stravou zloženou čisto len zo surového mäsa. Psy ani na jednom spôsobe ani nijako nestrádali a rovnako ani na žiadnom neprospievali oveľa zázračnejšie, ako na tých ostatných. To ma naučilo, že nie som odporcom ani jedného spôsobu. Často sa zarazím nad množstvom diskusií, nad hanlivými komentármi toho ktorého spôsobu, nad vytrvalým preferovaním len toho svojho kŕmenia.

     Budem sa stručne snažiť o načrtnutie môjho pohľadu a zásad pri kŕmení našej 10 člennej svorky. Zásadu mám jednu hlavnú, ktorá platí pre všetky spôsoby kŕmenia a to: pozor na proteíny. Pyrenej nikdy nebol stavaný na super "bielkovinami nadupanú" stravu v štýle dnešnej modernej schémy 70%svalovina 20%vnútornosti a 10%kosti. 

     Naša svorka psov je zložená z kastrovaných starších jedincov až veteránov, mladých jedincov a aj veľmi mladých jedincov a niekedy aj šteniat. Všetci sú naučení jesť spoločne tak, že vidia a cítia, čo má ten ktorý v miske a keďže chcem harmóniu pri kŕmení zachovať, musia mať jednotlivé porcie približne rovnaké zloženie :) Kŕmiť čisto surovým mäsom bolo pre mňa s pribúdaním jedincov do našej psej rodiny časovo a hlavne systémom zložité. Napr. Alissia (10 ročná veteránka - pyrenejský mastin, s vrodenou dysplaziou) potrebuje pre svoje zdravotné problémy stravu s minimálnym obsahom tukov, ale s dostatkom živín, naproti tomu mladá fenka Alora s nesmierne rýchlym metabolizmom potrebuje tukov viac. Kŕmime preto superpremiovými granulami a pridávame k nim väčšinou surové mäso (ale rovnako niekedy aj varené s prílohou, ryby alebo kosti s mäsom). Tým pádom majú všetci rovnaké mäso ako doplnok a upravujem už len jeho množstvo a to starším menej, mladším viac :) Starší majú k tomu ľahké light granule a mladší zas klasické. Presné čísla a merania už dnes neriešim, jednotlivým psom pridávam a uberám podľa potreby. Jednoducho keď priberajú, tak uberiem, keď sú štíhli pridám. Je to oslobodzujúce, keď človek prestane uvažovať o hodnotách a o tabuľkách a riadi sa zdravým rozumom.

     Kŕmime teda 2x denne, ráno majú väčšinou dávku granúl a večer už granule + mäso. Granule, ktoré máme osvedčené a sme s nimi zatiaľ spokojní sú z chov.rady Farmina Team Breeder - keďže k nim pridávame mäso, riadim sa svojím základným pravidlom o nižšej hodnote bielkovín a dostávajú granule kde je ich hodnota 26% pre "mladých" a 23% pre veteránov :) Mäso ktoré pridávame je naozaj rozmanité ( vyhýbame sa však čistej svalovine, ktorú dávame naozaj výnimočne). V surovom stave dostávajú hlavne namleté mäso aj s chrupavkami a kosťami (odpad) a to hovädzie, morčacie, kuracie, niekedy so zeleninou (väčšinou šaláty, špenát, červená repa a pod) alebo s vločkami, otrubami... Dostávajú surové ryby,surové mäsité kosti, surové kuracie krídla, stehná, chrbty, kuracie hlavy, milujú kuracie beháky a krky . Divinu a vnútornosti varím, vnútornosti v surovom stave jednej našej fenke vyslovene vadia, tak raz za čas majú aj varenú stravu ako prílohu ku granuliam,ktorú kombinujem s ryžou alebo zeleninou. Nič sa nesnažím viesť do extrému a nič nepočítam, keď je proste deň, že nestíham, dostanú na raňajky po suchom rohlíku, alebo po kelímku tvarohu, či jogurtu. Občas im prilepším nejakým tým olejom, C vitamínom, vápnikom, morskými riasmy, kvasnicami. Nič z toho však nedávam pravidelne a často.  

     Celoživotne a pravidelne dostávajú naši psi len chondroprotektíva a keďže pre mňa najkvalitnejšie prípravky sú vyrábané pre kone, kupujeme chondro určené pre kone. Pyrenej je veľký pes a tým pádom dávku nie je problém odhadnúť. Šteňatá v raste dostávajú okrem chondro prípravkov častejšie aj vápnik v prirodzenej forme a vitamín C, rovnako ako kotná a kojaca fena. 

     Kŕmime takto už 6 rokov, psom aj nám tento spôsob plne vyhovuje a my sme spokojní keď vidíme, že psy prospievajú a nemajú zdravotné ťažkosti.   

      ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ

      Pyrenejský horský pes je, ako som už veľakrát zdôraznila, naturálne plemeno. Pre mňa to znamená, že by nemal byť náchylný na nejaké choroby. Preto sa k nemu je potrebné správať jednoducho prirodzene. Naše psy sú bežne aj dnu aj von. Reči typu že pes sa dnu prehreje a potom mu je von zima, sú úplná blbosť. Áno, my nemáme problém posedávať na gauči v obývačke obklopení haldou bielych huňatých psov a áno oni sú nadšení, že môžu byť s nami. Nie preto, že by im bola von zima :), to nie, jednoducho sú radi čo najbližšie pri nás. Tak že v treskúcich zimách je bežný scenár že psy sa von bláznia a hrajú pol dňa a potom sa rozhodnú prísť si pospať na hodinku do domu a zas strážiť. Nie, nemajú teplotný šok, ani iný problém :) To sú len výmysly ľudí, ktorí psov dnu mať jednoducho nechcú. Ja nikomu netvrdím, že pyrenej musí / nesmie byť dnu s vami, ale zdôrazňujem, že potrebuje vašu spoločnosť, resp. spoločnosť zvierat, iných psov... 

   Očkovanie a odčervovanie

     Do našich psov sa snažím "pchať" naozaj čo najmenej chémie. Dospelí psy dostávajú len povinné očkovania a psy ktoré sa zúčastňujú výstav psov aj očkovanie na kotercový kašeľ. Po určitom veku už očkujeme len povinnú besnotu a to 1x za dva roky. Som toho názoru, že na ostatné infekčné ochorenia (psinka, leptospiroza ...) má zdravý pes po dvoch - troch rokoch protilátok až až a tým pádom je opätovné očkovanie zbytočné. Rovnako pravidelne odčervujeme len šteňatá a to do cca. 9-10 mesiacov. Potom už naozaj len podľa potreby, teda ak by som zbadala, že majú nejaký problém. Odčervovanie v intervaloch je len mrhanie peniazmi a ničenie prirodzenej obranyschopnosti psov. Zdravý odolný organizmus psa sa vie zbaviť bežných parazitov sám. Práve častým odčervovaním, táto jeho schopnosť klesá. Vy takéhoto psa odčervíte a na druhý deň na prechádzke niečo chytí a to práve preto, že organizmus už je náchylný.  Za celý čas, ako máme pyrenejov a tú starostlivosť sme takto upravili, sme neboli u veterinára so žiadnym zdravotným problémom, len s príležitostnými úrazmi (väčšinou pri hre, keď že je ich veľa :)) 

   "Pohyb, pohyb, pohyb"

     Pre správny zdravý vývoj potrebuje šteňa a mladý jedinec správnu stravu, ale rovnako aj dostatok pohybu. Prirodzeného pohybu, ktorý ako jediný zabezpečí správne osvalenie, zabráni prípadnej nadváhe a v neposlednom rade zamestná šteňa, psa aby sa nenudil. Šteňa samozrejme nemôžeme preťažovať a brať na dlhý výlet, prirodzený pohyb pre mňa znamená mať dostatočne veľký priestor doma a nechať šteňa, aby sa voľne pohybovalo, hralo, skúmalo. Mladých jedincov samozrejme brávať na dlhšie prechádzky a výlety pokojne môžeme. Pyrenej, ale rozhodne nie je pes, ktorý by vo fáze rastu mohol mať vynútený pohyb napr. pri bicykli, alebo za bežiacim pánom, kde je nútený ho nasledovať. Ich pohyb je aj v dospelosti ekonomický, to znamená, že sú to vytrvalci a nie žiadne rýchle "motomyši". Nefungujú v štýle hodinu sa vybehám a potom dve budem spať. Pyrenejský horský pes nikdy nejde na doraz, šetrí sily a unaviť ho je prakticky nemožné, resp.nie pre neho prirodzené. Pre svoj život preto potrebuje dostatok priestoru a nejakú tú spoločnosť., pretože to rozhodne nie je pes samotár.

pohyb_3.jpg 2018_3a_372.jpg pohyb_1.jpg

odchov šteniat u nás

     Šteniatka odchovávame prvé 2-3 týždne v našej tesnej blízkosti - majú svoju vlastnú miestnosť s pôrodným boxom. Jednak je to pre nás pohodlné, že máme fenku pod kontrolou od samotného pôrodu až pokým sa šteniatkam otvoria oči a zvukovody a po druhé, že je to pre naše feny aj prirodzené, pretože sú často a radi v našej prítomnosti. 

odchov_dnu_DSC_0293.jpg  2017_1_day_163.jpg

     Šteniatkam aj fenke venujeme maximálnu starostlivosť a výživu. Samozrejme že sa snažíme o čo najprirodzenejší chov, teda aby sa fenka o šteňatá starala v kľude sama, bez našej pomoci. Zatiaľ sme neboli nútení šteniatka nijako prikrmovať z fľašky, všetko dokázala obstarať sama fenka. Prvé príkrmy (2,5 -3 týždne) dostávajú šteniatka ani nie tak z dôvodu hladu, ale z dôvodu vývoja, aby sa zas posunuli o kúsok ďalej k samostatnosti. 

 papanie_.jpg   papanie_2.jpg

     Každá skúsenosť je pre nich krokom dopredu. Šteniatka preto postupne vystavujeme prirodzeným zvukom, situáciám, proste žijeme bežný život a oni sa pomaličky začleňujú. Od 3. týždňa sú už väčšinou celodenne von, spočiatku kým nemajú ako tak vyvinuté reflexy, sú v ohradenom priestore, kam sa dospelé jedinci zo svorky k nim dostanú, ale naopak šteniatka za nimi nie. Keď už sú ale istejšie v pohybe a ich zmysly zas o niečo lepšie, začleňujú sa do chodu svorky, učia sa ako sa správať k "dospelákom" a zákonom svorky.

c_vrh_spolu_1x_von.jpg

2017_45days_065A.jpg

Snažíme sa, aby si šteniatka čo najskôr zvykli na bežný život, aby dokázali čeliť rôznym situáciám a každý deň bol pre nich zážitkom.