PYRENEJSKÝ HORSKÝ PES

FCI štandard č. 137

PODROBNEJŠÍ VÝKLAD ŠTANDARDU a rozhovory s odborníkmi nájdete na stránkach klubu KPP

FCI názov: Chien de montagne des Pyrénées

Pôvod: Francúzsko

Použitie:

Klasifikácia: 2. skupina pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy a ďalšie plemená; sekcia 2.2. molosy, horské psy, bez skúšky

Dátum publikovania platného štandardu: 25. 6. 1986

Celkový vzhľad: veľký, impozantný, mohutne stavaný pes, ktorému nechýba istá elegancia.

Chyby: ťažkopádny, nedostačne ušľachtilý alebo podobný bernardínovi, novofundlandskému psovi alebo leonbergerovi. Tučný, ospalý, ťažkopádny alebo naopak, nebezpečne vyzerajúci pes.

Veľkosť: psy: 70–80 cm, sučky: 65–75 cm.

Pri úplne typických psoch sa toleruje odchýlka nahor 2 cm.

Hmotnosť: psy: asi 60 kg, sučky: asi 45 kg.

Hlava: v pomere k výške nie príliš mohutná. Strany hlavy sú ploché, lebka je mierne klenutá, výbežok medzitemennej kosti je zreteľný, v zadnej časti je temeno zašpicatené. V najširšom mieste zodpovedá šírka hlavy takmer presne jej dĺžke. V miernom oblúku je napojená dlhá, ku koncu zúžená papuľa. Nie príliš ovisnuté pysky tesne prekrývajú spodnú čeľusť. Sú čierne, tak ako aj sliznice alebo husto škvrnité. Ňucháč je úplne čierny.

Chyby: príliš ťažká hlava, príliš silné temeno, klenuté čelo, výrazný stop, nedostatočne pigmentované sliznice, príliš ovisnuté pysky, hranatý tvar hlavy.

Vylučujúce chyby: ňucháč inej farby ako čisto čierny.

Oči: sú skôr malé, tmavojantárové, s čulým a pozorným výrazom. Sú olemované priliehavými viečkami s tmavým okrajom a mierne šikmé. Pohľad je nežný a zasnený.

Chyby: okrúhle, príliš svetlé alebo vystupujúce oči, ovisnuté viečka, agresívny alebo nepokojný pohľad. Nedostatok pigmentu okolo očí.

Vylučujúce chyby: depigmentované viečka.

Uši: nasadené vo výške očí, pomerne malé, trojuholníkové so zašpicatenými koncami, visia plocho pri hlave, keď je pes vzrušený, sú trochu nadvihnuté.

Chyby: príliš dlhé, široké, stočené, poskladané alebo príliš vysoko nasadené uši.

Krk: mohutný, pomerne krátky, s nie príliš výrazným lalokom.

Chyby: tenký alebo príliš dlhý krk, príliš vyvinutý lalok.

Chrup: úplný, zuby zdravé a biele. Horné rezáky prekrývajú spodné bez toho, aby stratili kontakt. Kliešťový zhryz je povolený.

Vylučujúce chyby: Predhryz alebo podhryz.

Plecia: stredne šikmé. Kohútik široký a svalnatý.

Trup: hrudník nesiaha príliš hlboko, ale je široký a dlhý. Rebrá sú mierne klenuté. Chrbát je dostatočne dlhý, široký a pevný. Mierne zošikmené kríže s vystupujúcimi bokmi. Nevýrazné slabiny.

Chyby: poklesnutý, vyklenutý alebo dopredu sa zvažujúci chrbát. Chrtovité brucho.

Končatiny: predné končatiny sú rovné, mocné a majú výrazné zástavy. Osrstenie zadných končatín je bohatšie a dlhšie. Stehná sú svalnaté, ale nedosahujú ďaleko dozadu. Široké suché päty sú stredne zauhlené. Na oboch zadných končatinách sú dobre vyvinuté dvojité vlčie pazúriky.

Chyby: strmé päty, vtočené alebo vytočené končatiny.

Vylučujúce chyby: žiadne, jednoduché alebo zakrpatené dvojité vlčie pazúriky.

Labky: mierne podlhovasté, kompaktné, s mierne klenutými prstami.

Chyby: príliš dlhé a ploché labky.

Chvost: pomerne dlhý, huňatý, so zástavou, v pokoji spustený, uprednostňuje sa hák na konci chvosta, keď je pes v strehu, zdvihne chvost a stočí ho nad chrbtom (vytvára kruh, „arroundera“ v reči obyvateľov Pyrenejí).

Chyby: nedostatočne osrstený alebo zle nesený chvost, príliš krátky alebo príliš dlhý, bez zástavy, v pohybe nedostatočne zahnutý alebo neustále stočený do kruhu, aj keď je pes v pokoji.

Osrstenie: husté a hladké, pomerne dlhé a mäkké, dlhšie na chvoste a na krku, kde môže byť zvlnené. Srsť na nohaviciach je jemnejšia, vlnovitejšia a veľmi hustá.

Chyby: krátka alebo kučeravá srsť. Chýbajúca podsada.

Farba srsti: biela alebo biela so sivými (alebo jazvečími), svetložltými, vlkosivými alebo oranžovými (hrdzavými) platňami na hlave, ušiach a koreni chvosta. Najviac sú cenené fľaky jazvečej farby. Niektoré psy majú fľaky na tele.

Chyby: iné ako vymenované farby naznačujú kríženie.

Vylučujúce chyby: fľaky tvorené srsťou, ktorá je čierna až po korienky.

Pohyb: napriek svojej veľkosti sa pyrenejský horský pes pohybuje veľmi plynule, nikdy nie ťažkopádne, ale naopak veľmi elegantne, jeho zauhlenie mu umožňuje neúnavný pohyb.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.